Potulný huslista

Willem van Herp I.

datovanie:
miery: výška 57.6 cm, šírka 40.1 cm
výtvarný druh: maliarstvoobraz závesný
typ objektu: závesný obraz
žáner: figurálna kompozícia
materiál: dubové drevo
technika: olej
značenie:
inštitúcia: Slovenská národná galéria, SNG
kurátor: Zuzana Ludiková
inventárne číslo: O 1006
tagy: hudba muž husle alkohol krčma
v kolekciách:
licencia: Creative Commons License voľné dielo
objednať reprodukciu stiahnuť

Bezprostredným východiskom van Herpovho bratislavského obrazu je Brouwerova kompozícia Huslista, ktorého poznáme aj z medirytiny Cornelisa Visschera s pridaným latinským textom „Trahit sua quemque voluptas“ (Tak túžba každého z nás ženie). Van Herp prebral od Brouwera nielen postoj sediaceho muzikanta, ale aj postavu vidiečana s pohárom v ruke.

Žena v kuchyni, ktorá je k nám otočená chrbtom, je zdanlivo nezúčastneným svedkom a iba doplnkom výjavu. Tvorí však dôležitý prvok výstavby kompozície, pretože je súčasťou pozadia a prostredníctvom nej sa obraz otvára do priestorovej hĺbky. Jej figúru s oboma mužmi spájajú línie perspektívnych úbežníkov v smere barokových diagonál, čo podporuje aj fakt, že hlavy všetkých troch postáv sú komponované do trojuholníka — jeden jeho vrchol v prednom, druhý v strednom a tretí v zadnom pláne.

Rozjarený hosť s pohárom v ruke stojí nad sediacim muzikantom, azda spieva a tancuje (podobne ako niektoré brouwerovské postavy), alebo pripíja na zdravie niekomu na „opačnej“ strane krčmy, kto zostal mimo zorného poľa.

Obaja umelci (Brouwer i van Herp) výjav situovali do vidieckej krčmy. Zatiaľ čo Brouwer iba úsporne naznačil jej vybavenie (krb, lavice), van Herp venoval jej interiéru väčšiu pozornosť. Rozčlenil ju murovaným pilierom ukončeným hlavicou, na stĺp namaľoval visiaci kahan, ktorý len slabo osvetľuje potemnelú miestnosť, ktorá sa utápa v škále tlmených hnedých tónov.

Vďaka tomu sa zvýrazňuje prúd svetla dopadajúci zľava z okna nad hlavou ženy, ktoré osvetľuje nielen postavu huslistu, ale aj predmety na stole (čaša s vínom, vrecko s tabakom, fajka, tepaná nádoba s vínom) a na zemi (fajka, tyčinky, nádoba so žeravými uhlíkmi) vytvárajúc jedno veľké, dekoratívne komponované zátišie. 

Antverpský maliar Willem van Herp sa radí do skupiny flámskych umelcov 17. storočia, ktorí nadviazali na tvorbu Adriaena Brouwera a Davida Teniersa. Rovnako ako ostatní jej príslušníci, napríklad Joos van Craesbeeck, Gilles van Tilborch, aj on vo vlastnej tvorbe naďalej rozvíjal a obmieňal jednu z kľúčových tém flámskeho žánrového maliarstva — krčmové výjavy. Zvyčajne to bola spoločnosť vidiečanov, ktorí popíjali, diskutovali, bavili sa pri muzike, dohadovali sa, ba nezriedka i bili.

Ivan Rusina ● RUSINA, Ivan. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku = Masterpieces of Netherlandish Art in Slovakia. Bratislava : Slovenská národná galéria, 2006.