Tróniaca madona - Sedes sapientiae

Tabernákulový (alebo tiež baldachýnový) oltár z Vojnian možno považovať za jeden z najstarších artefaktov nielen v zbierkach SNG, ale – svojho druhu – aj v širšom stredoeurópskom kontexte. Bohužiaľ, dnes je asi už nenávratne stratená socha, ktorá tvorila jeho centrum pod baldachýnom a zachovala sa z nej len nejasná silueta so svätožiarou na zadnej stene niky.

S veľkou pravdepodobnosťou šlo o tróniacu madonu typu tzv. Sedes sapientiae. Podobnú sochu z 13. storočia, ale z južného Nemecka, získala SNG pri ostatnej akvizícii na aukcii v Bratislave 2007.

Zložitá forma baldachýnu – dve pretínajúce sa strechy, celkom ako pri krížení transeptu a hlavnej lode kostola – nielenže svojou ornamentikou súvisí s archaickými gotickými formami, ale v spojení s pôvodnou sochou madony bola tiež poukazom na inštitúciu cirkvi (lat. Ecclesia). Túto interpretáciu podporuje aj identifikácia svätcov na krídlach: V prvom rade (na vonkajších tabuliach) ide o Sv. Petra a Sv. Pavla – patrónov Lateránskej baziliky v Ríme. 

Menej jasná je identifikácia dvoch (ženských?) postáv: jedna drží mučenícku palmu (mohlo snáď ísť o Agnešu, tiež výsostne rímsku ranokresťanskú sväticu), atribút druhej sa nezachoval. Štýl reliéfnych skulptúr je v porovnaní s rozvinutými gotickými sochami zo Spiša (por. kat. 2) veľmi schematický. Napriek tomu však variácie vertikálnych a diagonálnych drapérií postáv ako aj lineárne štylizované vlasy, brady a črty tvárí dokumentujú proces vierohodnejšieho zachytenia ľudskej fyziognómie ranogotickým umením. Tento archaický sloh, ale aj sám druh oltára, má najbližšie analógie v Taliansku alebo v Škandinávii.

lab.SNG ● 111 diel zo zbierok = works of art from the collection / Editori Dušan Buran, Katarína Müllerová ; [Katarína Bajcurová]. -- Bratislava : SNG ; Slovart, 2008.