Žltý mlyn (Žltý mlyn II.)

Tvorbu Antona Jasuscha (1882 – 1965), ústrednej postavy košickej moderny 20. rokov 20. storočia hlboko poznačili traumatizujúce zážitky z frontov prvej svetovej vojny a zo zajateckých táborov. Vrcholné obdobie jeho tvorby spadá do rokov 1920 – 1924. V pustovníckom uzavretí sa pred svetom doslova za niekoľko dní a nocí zrodil – aj v stredoeurópskych pomeroch – jedinečný obrazový cyklus. 

Jasuschove monumentálne, figurálno-abstraktné maliarske vízie mali vysoké umelecké ambície. Na jednom viacerých dielach z tohto cyklu (najväčšie z nich Kolobeh života – Putovanie duší nachádza sa na schodisku v susednom objekte Vodných kasární) čítame šifru „Pinx XX“ – „namaľované nie v dvadsiatom roku, ale v dvadsiatom storočí“ ako ju neskôr interpretoval jeho monografista Tomáš Štraus. Naliehavým spôsobom v nich „rozto čil“ symbolický kolotoč úvah o zrode a zániku nových svetov, o zmysle existencie univerza, našej planéty, ľudstva i človeka, o dobre a zle. 

Jasuschov obrazový cyklus spustil v čase jeho vzniku búrlivé polemiky o ďalšom smerovaní moderného umenia Slovenska: hovorilo sa o „definitívnom pohrebe romantizmu“, na druhej strane sa stal aj terčom zúrivých nacionalistických útokov. Odhliadnuc od toho – po Jasuschovi už bolo v slovenskom umení všetko inak...

Na obraze Žltý mlyn v katastrofických symbolisticko-abstraktných víziách autor prepojil zážitky z minulosti s pochmúrnymi predstavami budúcnosti, ktorú riadi neviditeľná ruka „veľkého hýbateľa“, akéhosi pána sveta fatalisticky predurčujúceho osudy ľudstva... Jasusch v mene vyslovenia všeľudského duchovného posolstva dokázal aj v tomto metafyzicky pôsobiacom diele neobvykle a – z hľadiska modernistických kritérií – neštandardne spojiť metaforické, „literárne“ prvky staršieho secesného symbolizmu s výrazovou „aliterárnou“ silou expresionizmu, orfizmu a futurizmu.

Katarína Bajcurová ● Moderna : ...to najlepšie čo doma (v galérii) máme... / Koncepcia výstavy a text sprievodcu Katarína Bajcurová . Bratislava : Slovenská národná galéria, 2012